História

Na základe rozhodnutia Predsedníctva SAV vzniká dňom 1. 1. 1969 v Košiciach Ústav experimentálnej fyziky SAV. Jeho zárodok je spojený s vytvorením detašovaného oddelenia bratislavského Fyzikálneho ústavu SAV v  Košiciach v  r. 1964, ktoré sa orientovalo na fyzikálny výskum v oblasti kozmického žiarenia, feromagnetizmu a fyziky vysokých energií. Možnosť založiť v  Košiciach  akademické fyzikálne  pracovisko  vznikla  vďaka  nasledujúcim skutočnostiam:

Začiatkom 50-tych rokov realizuje prof. RNDr. V. Petržílka so svojimi spolupracovníkmi z Prahy  výskum kozmického žiarenia na Lomnickom štíte vo Vysokých Tatrách. Do tohoto výskumu sa zapája aj RNDr. Juraj Dubinský, ktorý postupne preberá starostlivosť o výskum kozmického žiarenia najprv v rámci bratislavského FÚ SAV, kde externe pôsobí, a neskôr v rámci detašovaného oddelenia FÚ SAV v Košiciach. Tak vzniká v Košiciach, resp. na východnom Slovensku tradícia výskumu kozmického žiarenia s viacerými medzinárodnými väzbami, ktoré si takýto výskum vyžaduje.

Na jeseň 1952 začína v Košiciach pôsobiť novozaložená Vysoká škola technická. V jej rámci sa konštituuje Katedra fyziky VŠT. Jej vedúci, doc. RNDr. Vladimír Hajko, orientuje pracovníkov katedry na rozvíjanie systematického výskumu vo fyzike magnetických javov. V efektívnej spolupráci s pražskými magnetikmi, postupným zapojením sa košických fyzikov do medzinárodnej vedeckej kooperácie sa magnetický výskum v  Košiciach udomácňuje, rozširuje výskumnú tematiku a zvyšuje svoju kvalitu. V r. 1962 sa v Košiciach koná 1. celoštátna československá konferencia o magnetizme a po nej, v trojročných intervaloch, sa konajú takéto konferencie vždy v Košiciach. Tak sa rodí tradícia magnetického výskumu v Košiciach a Košice sa stávajú miestom častých stretnutí domácich i zahraničných magnetikov.

Dňom 1. 3. 1963 začína svoje pôsobenie v Košiciach Prírodovedecká fakulta UPJŠ. Tým sa otvára v Košiciach pre fyzikálne bádanie nová perspektíva, výrazne sa preň rozširuje priestor, ktorý je obohatený aj o možnosť postupne zapájať do výskumnej práce nadaných poslucháčov fakulty a z nich vyberať najschopnejších absolventov za profesionálnych pracovníkov v oblasti fyzikálneho bádania. Na fakulte sa konštituujú tri fyzikálne katedry a v ich rámci vzniká aj detašované oddelenie bratislavského Fyzikálneho ústavu SAV na čele s prof. RNDr. J. Dubinským. Personálne, priestorové a výskumné prepojenie tohoto oddelenia s príslušnými fyzikálnymi katedrami fakulty vytvára v relatívne krátkom čase podmienky pre osamostatnenie sa detašovaného oddelenia FÚ SAV a tak dňom 1. 1. 1969 vstupuje do histórie košickej fyziky Ústav experimentálnej fyziky SAV.

Prvým riaditeľom ústavu sa stal prof. RNDr. Juraj Dubinský a pôsobil v tejto funkcii do konca roku 1979. V rokoch 1980-1985 vykonával funkciu riaditeľa prof. RNDr. Vladimír Hajko, v rokoch 1986-1990 bol riaditeľom RNDr. Michal Seman, CSc., od roku 1991 do roku 2007 túto funkciu zastával Doc. RNDr. Peter Kopčanský, CSc., ktorého v roku 2007 na poste riaditeľa vystriedal Doc. RNDr. Karol Flachbart, DrSc. Od roku 2015 až doteraz, je riaditeľom opäť Doc. RNDr. Peter Kopčanský, CSc.

Pri svojom vzniku mal ústav tri vedecké oddelenia: Oddelenie kozmického žiarenia, Oddelenie magnetizmu a Oddelenie fyziky vysokých energií. Na  čele oddelenia  kozmického  žiarenia bol prof. J. Dubinský. Oddelenie  magnetizmu viedol prof. V. Hajko a oddelenie fyziky vysokých energií doc.Ing. J. Patočka, CSc. Prechodne bolo v r. 1973-1975 k ústavu pričlenené aj oddelenie geofyziky. Toto oddelenie viedol prof. RNDr. T. Kolbenheyer, DrSc.

K zmene  organizačnej štruktúry vedeckých oddelení ústavu dochádza začiatkom roka 1980. Tvorí ju päť vedeckých oddelení, a to:

  • Oddelenie fyziky magnetických javov – doc. Ing. L. Potocký, CSc.
  • Oddelenie fyziky kovov – prof. Ing. V. Karel, DrSc.
  • Oddelenie fyziky nízkych teplôt – doc. Ing. Š. Jánoš, CSc.
  • Oddelenie fyziky vysokých energií – RNDr. L. Šándor, CSc.
  • Oddelenie kozmickej fyziky – doc. Ing. K. Kudela, DrSc.

Dňom 1. 1. 1984 vzniká v ústave Biofyzikálne laboratórium, ktorého základ vytvorilo sedem biofyzikov pracujúcich predtým v  Neurobiologickom ústave SAV v Košiciach. Vedúcim laboratória sa stal RNDr. M. Fabian, CSc.

S istými zmenami vo vedení a názve oddelení uvedená štruktúra vedeckých oddelení ústavu pretrváva dodnes.

Od r.1982 sa súčasťou organizačnej štruktúry ústavu stal aj tzv. Realizačný útvar (RÚ). V jeho rámci sa budovali vývojové dielne ústavu, ktoré mali zabezpečovať výrobu prístrojov a stavbu rôznych aparatúr pre vedecké oddelenia ústavu a svojimi aktivitami napomáhať aj procesu prenášania vedeckých výsledkov do spoločenskej praxe. Pod vedením Ing. L. Kováča sa RÚ stal pomerne rýchlo akcieschopným. Vďaka spolupráci Ing. L. Kováča s doc. Ing. Š. Jánošom, CSc. a Ing. Š. Molokáčom, CSc. z Oddelenia fyziky nízkych teplôt sa v RÚ vyrobilo niekoľko desiatok kryochirurgických prístrojov. Košická Fakultná nemocnica (a po nej i viaceré ďalšie nemocnice na Slovensku a v  Čechách), sa stala priekopníkom používania nízkoteplotných zariadení, vyrobených v RÚ, v medicínskej praxi. V RÚ, ktoré malo k 31. 12. 1989 vyše 30 pracovníkov, sa vyrobili aj ďalšie unikátne zariadenia pre výskumné účely a všetko smerovalo k tomu, aby sa v RÚ vytvorili predpoklady pre iniciovanie a realizáciu kusovej výroby náročných vedeckých prístrojov. Od r. 1990 sa však takéto aktivity na pracoviskách SAV postupne utlmovali a tak v r. 1993  RÚ v ústave prestal existovať, zostali len Prevádzkové dielne ústavu s 8 pracovníkmi.

Služby v oblasti výkonnej výpočtovej techniky (VT), nevyhnutnej pre riešenie viacerých nosných tematík ústavu (napr. pre vyhodnocovanie náročných experimentov v subjadrovej fyzike) sa v 80-tych rokoch zabezpečovali v rámci spoločného Ústavu výpočtovej techniky VŠT a SAV, kde pôsobila silná skupina (15 pracovníkov) ústavu. Ústav bol v tejto oblasti koordinačným pracoviskom pre zabezpečenie služieb VT pre všetky košické ústavy SAV. S nástupom modernej distribuovanej VT (osobné počítače, pracovné stanice)  potreba centrálneho spoločného pracoviska zanikla. V súčasnosti potreby ústavu, najmä v oblasti počítačových sietí, zabezpečuje skupina VT, v ktorej pôsobia 3 inžinieri.

Pri svojom vzniku mal ústav 30 pracovníkov, k 31. 12. 1979 narástol tento počet na dvojnásobok. K výraznejšiemu nárastu počtu pracovníkov ústavu dochádza po roku 1980, najmä v čase, keď v ústave vznikol a rozvíjal svoju činnosť Realizačný útvar. K  31. 12. 1989 počet pracovníkov ústavu dosahoval 140. Po rozpustení RÚ sa v 90-tych rokoch počet pracovníkov stabilizoval okolo čísla 110 a tak je to aj v súčasnosti.

V prvých 12. rokoch svojej existencie nemal ústav nijaké vlastné priestory (iba laboratórium na Lomnickom štíte), jeho pracovníci pôsobili v priestoroch Prírodovedeckej fakulty UPJŠ spoločne s pracovníkmi Katedry experimentálnej fyziky a Katedry jadrovej fyziky. Začiatkom r.1981 sa podstatná časť ústavu presťahovala do novostavby na Watsonovej ul. 47, kde ústav dodnes sídli. V priestoroch PF UPJŠ naďalej pôsobí Oddelenie kozmickej fyziky a Oddelenie fyziky nízkych teplôt, ktoré má s Katedrou experimentálnej fyziky PF UPJŠ spoločné výskumné laboratória. Oddelenie biofyziky je dislokované v  rekonštruovaných priestoroch areálu na Bulharskej ulici 2-6. Tam sú umiestnené aj Prevádzkové dielne ústavu.

Prof. V.Hajko v brožúre vydanej k 30. výročiu založenia Ústavu experimentálnej fyziky SAV  v Košiciach